Entry 1 sense Webster, 1913 Dispair /dĭs-pĕr'/ · Dis·pair · IPA /ˌdɪsˈpɛə(ɹ)/ 01 v. t. To separate (a pair). 1. To separate (a pair).[R.] “I have . . . dispaired two doves.” — Beau. & Fl.